Project information
Identification of proliferating cardiomyocytes

Ochorenia kardiovaskulárnej sústavy patria celosvetovo medzi hlavné príčiny úmrtí. V Českej republike a na Slovensku predstavujú ročne okolo 40% celkových úmrtí (Český statistický úřad, 2024; Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2024). Srdce cicavcov je považované za terminálne diferencovaný orgán, ktorý stráca schopnosť regenerácie takmer úplne. Keďže väčšina kardiomyocytov už počas postnatálneho vývoja nepodlieha bunkovému deleniu je ďalší rast srdca zabezpečený zväčšovaním jednotlivých kardiomyocytov bez nárastu v počte buniek. V prípade poranenia myokardu, napríklad v dôsledku infarktu, dochádza k strate kardiomyocytov a tvorbe fibrotických jaziev. Tvorba jazvy znižuje schopnosť kontrakcie a prenosu vzruchu v postihnutej oblasti, čo je kompenzované zvýšenou záťažou ostatných buniek (Zebrowski et al., 2017). Okrem negatívneho vplyvu na komfort života to zároveň zvyšuje pravdepodobnosť rozvoja ďalšej ischemickej udalosti. Nie je preto prekvapivé, že je výskum v tejto oblasti stále aktuálny a rozsiahly. V súčasnosti existuje predpoklad, že určité malé percento kardiomyocytov si schopnosť delenia zachováva dlhodobo, časť výskumu je preto zameraná práve na potenciálne navýšenie proliferačného potenciálu kardiomyocytov v dospelom srdci. Doposiaľ však tieto bunky ešte neboli presne charakterizované, čo bráni porozumeniu mechanizmom, ktoré regulujú proliferáciu kardiomyocytov (He et al., 2020). Jedným z možných hľadísk popisu týchto buniek je identifikácia ich glykozylačného vzorca. Proces glykozylácie priamo zvyšuje rôznorodosť proteínov, ovplyvňuje ich funkciu, skladanie a stabilitu. Takto modifikované proteíny sú vylučované na povrch bunky, čo umožňuje ich neinvazívnu detekciu pomocou špecifických protilátok alebo v našom prípade fluorescenčne značených lektínov (Schjoldager et al., 2020).